Hubko, ako prebehla tvoja aklimatizácia, návrat do Žiliny?

„Možno trochu dlhšie mi trvalo, kým sa zaradím. Nielen vo futbale, ale vo všetkom tu doma. Práve futbal mi však napomáhal v tom, aby som sa znova začlenil do slovenského prostredia. Myslím si, že kabína mi rovnako pomohla. Futbalovo sa cítim fajn. Možno by to bolo o niečo horšie, keby som nebol súčasťou tímu, súčasťou futbalového diania.“

Spomínal si pri príchode, že pri mladších chalanoch možno omladneš. Nezostarol si však, naopak, pri dirigovaní a zodpovednosti v kabíne?

„Určite týmto nestarnem, „nešediviem“. Zažívam veci, ktoré sú s tými mladými chalanmi pekné. Môj postoj voči nim, moje skúsenosti sú niekedy potrebné. Je to proces, futbalový kolobeh. Spadá to na mňa a ja som rád, že ma chalani rešpektujú, dajú si povedať. Mňa to osobne veľmi teší a zároveň je to taká moja povinnosť, zodpovednosť starších hráčov. Verím, že sa mi to nejakým spôsobom darí.“

Interný príhovor si mal aj po poslednej prehre v Trnave. Čo bolo potrebné z tvojej pozície povedať kabíne? Padnú slová na úrodnú pôdu?

„Nič svetoborné som chalanom nepovedal. Len aby sme.... Viac sa dočítate v Bulletine MŠK, ktorý si môžete vziať zadarmo pri vchodoch na štadión.