Po prvých 90 minút pod Dubňom sa semifinále preklopilo do horehronskej odvety. V zostavách oproti sobote boli početné zmeny, preto skôr porovnáme jedenástky z prvého pohárového stretnutia. Tam v tíme Pavla Staňa nastala jediná personálna zmena - Paťa Iľka nahradil Xavi Adang, pričom zmenu sme zaznamenali aj v samotnom rozostavení - Šošoni začali v systéme 5-3-2. 

V bubnujúcej atmosfére to bolo v úvode viac o samotných fanúšikov, ktorí "prehlušili prvotné oťukávanie na trávniku. Až v 10. minúte zasahovali prvýkrát brankári, konkrétne náš Badžgi lapiaci prízemnú strelu Galčíka. My sme ešte predtým mali príležitosť po priamom kope. Opatrnosť zdobila začiatok stretnutia, až kým prišla 13. minúta a prvá radosť domácich. Bola však predčasná. Chyla najskôr trafil brvno a po ňom si vlastnú strelu dorazil aj do brány. Rozhodcovia však správne videli predošlý faul na Roginića Hneď z rohohrávky sme mali tutovku aj my, Xavi sa po vypichnutí rútil sám na Domaniského, ten jeho ľavačku vytesnil na roh. Chorvátsky útočník bol ústrednou postavou aj pri ďalšej gólovej situácii. Tentoraz však platila, a podobne ako pod Dubňom skúsene vyzrel na domáceho brankára. Tentoraz sa na ňom nepopálil Jurička, ale Domaniský. Toľko váhal s rozohrávkou, až mu Marko vypichol loptu, ktorú dopravil až do siete - 0:1. Stretnutie sa nám týmto okamihom otvorilo, Podbrezová zatlačila, prvé otvorenie našej šestnástky bolo potrestané vyrovnávajúcim gólom. Palumets mal dostatok času z kraja a po jeho centri Šiler dopravil loptu do siete. Nám sa pri totálnej ofenzíve domácich otvárali priestory na kontri, jednu nedotiahol do zakončenia Faško, ďalšiu zas Adang. Domáci rovnako nešpekulovali a pri hocijakom náznaku všetko vrhali dopredu. Ďalšiu strelu vyslal tiesnený Fašo po prenesení Kačku, skákajúcu loptu pravačkou neusmernil razantne. Ani na chvíľku sme si nemohli vydýchnuť, tempo zápasu bolo slušné z oboch strán. Umne sme však vedeli prerušiť hru v správnych okamihoch, chytil sa aj sektor hostí plný Žilinčanov. Keď už sa zdalo, že do kabín sa nič vážne nestalo, stŕpli sme pri dlhom nákope na Galčíka, ktorý zoči-voči Badžgoňovi aj vďaka obrancom v žltozelenom neuspel. 

Po prestávke už nevybehol na trávnik zranený Kiko Bari, ktorého na ľavom kraji nahradil Regö Szánthó. Opäť mohol ako prvý udrieť Roginić, znova výborne ustál súboj telo na telo a uhral zdanlivo stratenú loptu. Domaniského tentokrát nedokázal prekonať a vybojoval iba roh. Aj na druhej strane bolo zaujímavo, domáci to skúšali aj nešportovo tvrdým zákrokom na gólmana Badžgoňa. Rozhodca to ocenil žltou kartou, no potom už prišli aj pekné športové chvíle, Galčík si zbehol za obranu, Badžgi jeho lob končekom prstov kryl. Badžgi si postrážil aj priamy kop Silagadzeho z vyše 20 metrov. Železiari boli oveľa častejšie na lopte, staňovci však vyčkávali a takéto vyčkávanie vyústilo do prečíslenia v 63. minúte, Fašo nestrieľal, ale zasekával, pričom jeho úmysel prečítal domáci bek. Veľké penzum práce v strede odvádzal Fabian Bzdyl, ktorý ako keby mal niekedy magnet na nohe. Veľakrát aj z nebezpečných priestorov vyšiel futbalovo a s ľahkosťou. Aj vďaka jeho mravenčej práci sa nám darilo otupiť tlak domácich. Roginić odvádzal na hrote množstvo práce, v ďalšom brejku možno zbytočne hľadal Adanga namiesto priameho zakončenia. V 79. minúte prišli oživiť naše ofenzívne ostrie a napádanie Iľko s Hometom. Hralo sa prakticky na našej polovici, no dostatočne ďaleko od Badžgoňovej svätyne. Takmer 150 Šošonov v sektore hostí hnalo žltozelených do posledných sekúnd, k tomu sa pridalo aj sedem nadstavených minút. V roku 2008 sa hralo na Štadióne MŠK jediné pohárové finále. Vtedy bolo bez žltozelenej účasti, no po osemnástich rokoch to bude domáce finále so Šošonmi.

Šošoni, vidíme sa 1. mája pod Dubňom, vstupenky sa začnú predávať vo štvrtok 16. apríla. Upozorňujeme, že na toto stretnutie neplatia permanentky MŠK. 

Po takmer mesiaci sa Šošoni vracajú cez víkend domov, a to hneď v šlágri proti Slovanu. Sobotný duel skupiny o titul začína o 18:00 hod., vstupenky sú už v predaji.