ZOSTRIH ZÁPASU

Základnú časť a s tým spojený boj o prvú šestku sme zavŕšili pod Tatrami, kde trénerovi Jaroslavovi Hynkovi chýbal pre karty Samuel Gidi. K tomu sa pridali absencie Matúša Rusnáka a Bensona Ananga skrz chorobu.

Hoci sa z oboch strán hralo o veľa, tak hneď z úvodu bolo jasné, že opatrne sa dnes hrať nebude. Po prvej strele domácich sme to boli my v 4. minúte, kedy sa prvýkrát mohlo meniť skóre. Výbornú loptu dostal za obranu Roland Galčík, ktorý však preváhal správny moment na zakončenie. O päť minút ale mohol viesť aj Tatran, ešte vo väčšej príležitosti nás už tradične na dva razy podržal Ľubo Belko. Hneď z následného rohu čaroval opäť, priam gólovú hlavičku Tummu vyrazil naozaj bravúrne. Draho nás vyšiel napokon náš priamy kop v 19. minúte. Nevydarený signál rezultoval do protiútoku Mikuláša, ktorý ho zrealizoval rýchlo a na naše nešťastie aj efektívne. Z kraja našla strieľaná lopta popred našu obranu na zadnej tyči Dediča a prehrávali sme. Ako sa kopú štandardky, ale všetkým hneď o dve minúty ukázal Timo Jambor. Ideálna 20-metrová vzdialenosť, naznačenie Galčíka a Jambi milimetrovou pravačkou chirurgicky vyrovnal na 1:1, keď zakončením bližšie k brankárovi pomýlil všetkých na čele s domácim Sváčkom. K naplneniu dnešného cieľa nám pomohol v 29. minúte aj domáci obranca Gergely Tumma, ten po druhej žltej karte putoval zaslúžene pod sprchy, a tak sme mali takmer hodinovú prevahu o hráča v poli viac. To logicky vyústilo do ešte častejšieho dobýjania Sváčkovej brány, najbližšie mal k tomu Paťo Iľko po priťuknutí Jambora, ale zoči-voči gólmanovi trafil práve jeho skrz jeho rýchle vybehnutie. Šošonom celkovo chýbal v úvodnom dejstve pokoj na kopačkách, keď im viackrát nevyšiel podľa predstáv zamýšľaný dotyk či vyriešenie situácie. I preto sa odchádzalo do kabín za nerozhodného stavu.

Aj po zmene strán vyšli z kabín oba tímy energicky. Na prekvapenie, najmä rýchlymi protiútokmi hrýzli aj hráči v červenom. Pri viacerých situáciách nám veru nebolo všetko jedno.  Na našej strane nezmestil svoj sľubný pokus spoza vápna medzi tri žrde Paťo Iľko. Na trávniku vôbec nebolo vidno, že máme presilovku. Aktívnejší boli v tejto fáze domáci, v 56. minúte vytiahol ďalší skvelý zákrok Belo. Rovnako aj my sme sa snažili vymyslieť niečo gólové, no keď nezapršalo ani z tutovky Jána Minárika po Kapovej spätnej prihrávke, tak sme začínali byť nervóznejší. Navyše keď sme v tej chvíli kvôli priebežným výsledkom spadli až na 7. miesto. S blížiacim sa záverom pribúdal náš tlak, chýbali tomu však šance. Cestu za nimi sme si hatali sami našimi častými nepresnosťami, niekedy zas zbrklosťou. Konečne to strelou vyskúšal niekto v žltozelenom v 80. minúte, no Kapo mieril ďaleko mimo Sváčkovej svätyne. Stále sme si museli dávať pozor aj na zadné vrátka ako po hlavičke jedného zo striedajúcich Mikulášanov na zadnej tyči. Ako podstatné sa však ukázalo naše striedanie. Mário Sauer bol na ihrisku iba pár sekúnd, keď loptu posunul do behu Kapovi, ktorý si zasekol obrancu a nechytateľnou bombou nás poslal za prvou šestkou - 2:1.  Pre Šošonov to znamenalo veľký výdych, lebo razom sme sa posunuli v tabuľke zo 7. miesta na piatu priečku. Nervózny záver sme napokon zvládli bez výraznejších komplikácií, čo znamená iba naše druhé víťazstvo na ihriskách súperov. Čo je ale najdôležitejšie, toto víťazstvo nás posúva do hornej šestky. 

Už budúci týždeň tak budeme hrať v skupine o titul na pôde bratislavského Slovana Bratislava. Čoskoro prinesieme osobitný článok i kompletné vyžrebovanie nadstavbovej časti.