Už samotný terén naznačoval, že okrem futbalovosti dnes môže a musí byť výkon podčiarknutý bojovnosťou. A tak k tomu aj pristúpili zverenci trénera Vladimíra Veselého, ktorý tentokrát mohol počítať s áčkarmi Regömom Szánthóm, Ferim Kóšom a Mišom Svobodom.

Zápas ani nezačal a po prvom protiútoku domácich bola nešťastne trafená ruka v šestnástke a pískal sa pokutový kop. Kolesára vychytal Tarcsi a stále sa hralo bez gólov. Práve Feri Kóša sa aktivitou pokúšal narušiť pevnú domácu defenzívu, ktorá nás až na náznaky nepúšťala do vyložených šancí. Niekedy sme si za to mohli sami, keď sme na ťažkom teréne ešte špekulovali s vylepšením pozície či prihrávkou na lepšie postaveného spoluhráča. Rovnako pevne však stála aj naša defenzíva na čele s Tamásom Tarcsim v našej svätyni. Ako čas plynul, stále viac sa bojovalo a na našej strane sa ku koncu polčasu aj viac žltilo. Žiaľ, neostalo iba pri žltých upozorneniach pre Šošonov. Manuel Yendare, ktorý najskôr videl prvú kartu za zákrok v strede ihriska, si totiž nedal pozor na súboj v šestnástke, a prišiel dvojitý trest. Aspoň na prvý pohľad sa tak zdalo. Ani protesty nepomohli a Afričan putoval pod sprchy. Na biely bod si loptu tentoraz postavil Demjanovič, ktorý chcel technickou strelou poslať loptu pod brvno, no trafil práve hornú konštrukciu. Zmätok pokračoval, keď ďalší dobiehajúci domáci hráč dorážal, no namieril iba nad. Aj táto situácia nás poriadne nakopla a napokon sa ukázala ako jeden z kľúčových momentov zápasu.

V dlhom oslabení sme museli pozmeniť štýl hry, teda odkloniť sa od kombinačného žilinského štýlu, eliminovať domácich a pokúšať sa o čo najrýchlejšie brejky. Domáci boli aktívnejší, no ich aktivitu sme kompaktnou hrou nepúšťali do tlaku či tutoviek. Aj kvôli vylúčeniu sme vymenili Andreu Floreu za Marca Bortoliho. O jedného menej sme museli o to viac behať a vracať sa dozadu. Umne sme kúskovali hru, pohybom sme sa domácim vyrovnali aj v desiatich. A napokon sme si pomohli – ako to už v oslabení býva – štandardnou situáciou. Kto iný ju mohol ideálne kopnúť ako skúsený Škvaro, ktorý našiel hlavičku kapitána Reháka, a predošlú radosť po chytenej penalte vystriedala nefalšovaná gólová radosť – 0:1. Ani potom nepoľavovala naša obetavosť a pevná defenzíva, ktorá až na pár štandardiek stála naozaj na pevných nohách. Do konca zápasu sa nemenilo nič na našej hre a, vďakabohu, nič ani na ukazovateli skóre.

Prehru z 2. kola v Strážove (0:2) sme tak Redfoxu vrátili dokonale. Šošoni sa s 23 bodmi posunuli v tabuľke do jej stredu. Rezervu teraz čaká dlhá zimná prestávka, ktorá sa skončí 1. marca domácim súbojom proti Pohroniu.