Víťazná zostava sa nemení, týmto heslom sa riadil tréner Michal Kijačik po Liverpoole aj proti Belgičanom z Club Brugge, proti ktorým sme sa chceli do tretice pokúsiť o historický zápis. Historický zápis postupom do štvrťfinále.

V ceste nám však stála jedna z najlepších belgických akadémií s podobnou filozofiou ako my, a navyše s veľmi pragmatickým prístupom. Aj preto bol priebeh viac ako vyrovnaný, z úvodu bolo cítiť z oboch strán rešpekt i opatrnosť. O niečo viac aktívnejší sme boli my, dlho to však bolo bez výraznejšieho vzruchu či samotných šancí. Hralo sa viac v strede, my sme to skúšali rýchlymi brejkami V 23. minúte len tak zahučalo po ľavačke Paťa Baleju, ktorý to posielal len tesne nad brvno. Rovnako tak vzrástlo vzrušenie na tribúnach aj po šprinte Fera Kóšu, ktorý to posielal do ohňa, no jediný obranca v čiernomodrom to stihol odpratať. Udreli tak hostia, a nemožno povedať, že zaslúžene. Žiaľ, prišiel faul pred šestnástkou. Všetci sme čakali na priame ohrozenie brány z azda 18 metrov, čakal to aj viacpočetný múr žltozelených. Prišiel však signál, Delorge to nepálil na bránu, ale poslal to po zemi na Korena, ktorý to prepasíroval za Jokla. Podobne ako proti Liverpoolu sme tak prehrávali, nerozhodilo nás to, no do polčasu vyrovnanie neprišlo. Stav na ukazovateli skóre nezmenil ani Nikolas Gučík tesne pred prestávkou, ktorý sa do zakončenia v nebezpečnej pozícii neprepracoval.

Zo začiatku druhého polčasu sa prebudila najmä severná tribúna, na trávniku tomu stále chybalo potrebné korenie pred bránou. Až v 59. minúte sa preštrikoval cez pozornú obranu súpera Kóša, jeho center oblúčikom na hlavu Gučíka náš útočník neumiestnil do priestoru troch žrdí. Belgičania hrali naozaj pozorne zozadu, nám chýbal moment prekvapenia, niečo, čím by sme prekvapili konsolidovaného protivníka. Ten pri vedení navyše vyčkával, na mládežnícky futbal to bolo dosť pretaktizované. Presne to, na čo čakali Bruggy, prišlo v 65. minúte, Jensen sa vyhol ofsajdu a postupoval na Jokla sám, "Jogy" v bráne istým rozkľakol zneškodnil samostatný nájazd a udržal nás v hre. A ešte viac do hry nás mohol po zmätku v defenzíve hostí striedajúci Dominik Pecsuk, prázdnu bránu však trestuhodne minul. Dôležité bolo, že sme sa dostali do šancí, ďalšia prišla po krásnom prenesení Kóšu na rozbehnutého Tea Staníka, ten to všetko urobil ideálne, no ľavačke chýbali centimetre. Na opačnej strane sme si zhlboka vydýchli po tečovanej strele Van Bristoma. S pribúdajúcimi minútami hostia častejšie kúskovali hru, sústredili sa už len na brejky, pričom z rohového kopu nás zachránil pred bránkovou čiarou stojaci Pališčák. V závere to bol z našej strany očakávaný tlak, očakávané bolo aj zdržovanie súpera. Aj preto pribúdala nervozita a s ňou aj karty. Čo sme nedali pri poslednom rohu... V nadstavenom čase mal po pravačke Bzdyla najskôr na hlave striedajúci Korenčík, ktorú vyhlavičkovali na čiare Belgičania, lopta putovala na kopačku Okála, ktorého dorážku vykopol jeden z Belgičanov z bránkovej čiary. 

Piskot, nie však na našich chalanov, ale na zdržovanie súpera sa spustil po záverečnom hvizde. Šošoni si vyslúžili potlesk od zaplnených tribún. Ďakujeme za podporu.