Po žltozelenej jazde a cyklopelotóne z mesta na Štadión MŠK prišlo na rad to najdôležitejšie - futbalové divadlo. V ňom tréner Pavol Staňo nemohol počítať okrem zranených - Feriho Kóšu s Marekom Okálom sa po utorku pridala na listinu maródov aj dvojica Krisztián Bari a Jany Minárik. Aj preto nastúpil od začiatku Tobiáš Pališčák, naľavo zas Regö Szánthó. V pozícii falošného krídla operoval pod hroťákmi Mišo Faško.

Ideálne počasie prinieslo na šlágri kola aj ideálny futbal. Oba tímy nešetrili od začiatku krokom hlavne smerom do ofenzívy, prvé závary patrili Slovanistom, hlavne ten po rohovom kope v 9. minúte pripomínal skôr biliard, našťastie sa to odrazilo ďaleko od našej brány. Plne zaplnené tribúny sledovali náš pressing, pričom celkovo to bolo o množstve osobných súbojov, ktoré v prvej polovici polčasu prevýšili šance či  nebodaj gólovky. A keď už aj nejaké prišli, ako Daniho Hometa šanca pred uplynutím polhodiny hry, rozhodca mal už pripravenú píšťalku v ústach. Na tribúnach to následne zahučalo po ďalekonosnej strele Mira Káčera, ktorú Takáč škrabal na roh. Postupne sme sa však dostávali do hry, zrážali nás ale zbrklé rozhodnutia či nepresné finálne prihrávky. Na druhej strane Badžgi našťastie nemusel zasahovať po nepríjemnej strele Marcelliho, ktorá letela len k naším bubeníkom. Naša brankárska jednotka ukázala pevné nervy i skvelé reflexy po brejku z 38. minúty, Barseghyan sa cez neho našťastie prekotúľal čisto a loptu za ním v páde trafil rukou. Polčas zakončila skrytá, no o to nebezpečnejšia strela Pokorného zvnútra veľkého vápna. 

Po prestávke vybehli svižnejšie zo šatne hostia, Badžgoň najskôr vychytal z uhla Marcelliho, po ňom skryl strelu Ibrahima a vytesnil aj ľavačku Barseghyana. Našťastie ustál tento strelecký tlak hostí, nám v týchto momentoch trochu chýbala šťava najmä kvôli pohárovému utorku. Aj preto prišlo k striedaniu, na trávnik nabehol Andrei Florea s Paťom Iľkom. A belasých ako keby sme sa snažili uspať, keď prišla strela Andrei Floreu z dobrej pozície, ktorý to však namieril iba na severnú tribúnu. Hostia odpovedali štandardkami, rezaný roh Weissa si postrážil Bzdyl. Behať sme však museli často bez lopty, keď sme ju všakc získali aj vďaka čerstvému Iľkovi to smrdelo. Ten prichystal palebnú pozíciu v 80. minúte Xavimu Adangovi, ten najskôr neprepálil hráčov v sivom, potom na nich nevyzrel ani kľučkami. Ako kľučkovať ukázal v 83. minúte Weiss, ktorý sa preštrikoval spred šestnástky až k nenápadnej strele ľavačkou, ktorá zapadla k našej tyči. V závere sme zapli, a keby padnú Roginićovi nožničky, tak asi padne aj štadión. Jeho akrobatické zakončenie vyhlavičkovali brániaci obrancovia na brvno. Tutovka prišla aj z ďalšej akcie, Floreov center štrajchol Iľko a lopta lízala žrď slovanistickej brány. Nadstavený čas rozkúskovali hostia a otupili našu snahu o vyrovnanie. Po našej výhre na Tehelnom poli nám oplatili belasí rovnakým výsledkom prehru z 2. nadstavbového kola. 

V ďalšom kole cestujú Šošoni na južnú pôdu do MOL Arény, v sobotu od 20:30 sa postavia tamojšej Dunajskej Strede.