Aj Žilina má svoje mladé pušky
V stopách Tomáša Hubočana momentálne v štruktúre futbalového klubu MŠK Žilina kráča niekoľko mladých, nádejných futbalistov. Tréner MŠK Pavel Vrba má každého z nich osobne pod drobnohľadom. Eldar Hasanovič, Juraj Chupač, František Koristek a Martin Poleť by o niekoľko mesiacov, či rokov mohli a mali patriť medzi opory žlto-zelených. Dovtedy na sebe ale ešte musia veľa pracovať. Všetci sú momentálne v kádri Á družstva mužov a patria medzi opory rezervy v tretej najvyššej súťaži. Prinášame vám pohľad Pavla Vrbu na každého z nich.

Eldar Hasanovič sa narodil v januári 1990. Je stredopoliar a na drese nosí číslo 18. Jeho materským klubom je Železničar Sarajevo, odkiaľ prišiel do Žiliny v zime.
Prednosti: technika, rozohrávka. Nedostatky: aklimatizácia.
Eldar Hasanovič očami Pavla Vrbu
„Je to mladý hráč, ktorý do Žiliny prišiel v osemnástich rokoch. Ešte vlastne rok a štvrť bude dorastenec. Má veľmi dobré parametre, dobrú výšku, rovnako aj schopnosti hrať hlavou a je veľmi dobrý v rozohrávke. Má veľmi slušnú techniku. Možno bude trošičku problém, než si zvykne, že futbal je tu trošičku rýchlejší ako v juniorskej súťaži, ktorú hral v Bosne a Hercegovine. To je ale skôr o zvyku. Myslím si, že to je hráč, ktorý je určite veľmi perspektívny. Aj vzhľadom na svoj vek, má množstvo technických predností a je to futbalista, ktorý by mohol hrať tvorivého stredného záložníka.“

Juraj Chupáč sa narodil v marci 1988. Je 195 centimetrov vysoký obranca, na drese nosí číslo 24. Jeho materským klubom je MŠK Žilina.
Prednosti: hra hlavou, výška Nedostatky: rýchlosť, práca s loptou
Juraj Chupáč očami Pavla Vrbu
„Ďalší hráč, ktorý momentálne dostával trošku viac príležitostí, ako v minulej sezóne. Je to stopér, ktorý je veľmi dobrý vo vzduchu. Možno trošku bude problémom rýchlosť, ale to je u takýchto mladých hráčov bežné, že majú problémy s rýchlosťou, či už v zápasoch, ale rovnako aj na tréningu. Momentálne s áčkom trénuje tri štvrte roku a začína sa to prejavovať. Začína napríklad vyhrávať osobné súboje s ktorými mal zo začiatku obrovské problémy. Agresivita v osobných súbojoch sa rapídne zlepšila a určite po boku skúseného stopéra si viem celkom dobre predstaviť, že by ligové zápasy hral. Vo dvojici s Pečalkom, alebo Vomáčkom by určite nebol problém, aby nastupoval. Myslím, že oproti Hubočanovi má  trošku hendikep s rýchlosťou, ale to je spôsobené jeho výškou. Vysoký hráči väčšinou už nie sú tak rýchly, ako tí nižší. Hubočan meria tesne nad 180 centimetrov, bol trošku agresívnejší a v osobných súbojoch bol taký pevnejší. Chupač je zasa lepší vo vzduchu a na hru po zemi si bude musieť ešte zvyknúť. Povedal by som, že jeho trošku slabina je v práci s loptou a samozrejme zachytávanie útočníkov je snáď jediný problém, ktorý teraz má.“

František Koristek do Žiliny prišiel v zime z Lučenca, ktorý  je jeho materským klubom. Narodil sa v októbri 1989. Patrí mu dres s číslom 27. Hráva na poste ofenzívneho záložníka a meria 179 centimetrov.
Prednosti: orientácia v šestnástke, rýchlosť. Nedostatky: práca s loptou

František Koristek očami Pavla Vrbu
„Je to vlastne ďalší dorastenec, ktorý sa zapojil do prípravy áčka od zimy. Ukazuje sa, že to je skôr hráč momentu. Koľkokrát nie je na ihrisku ani vidieť a zrazu sa presadí v šestnástke. Je to skôr strelec s veľmi dobrou koncovkou v šestnástke. Povedal by som, že aj rýchlostne je na veľmi slušnej úrovni. Ale je to problém mladých hráčov všeobecne, že si musia zvyknúť na rýchlejšiu hru, prácu s loptou. Nemajú jednoducho toľko času, ako v nižších súťažiach, alebo v doraste. To je však len otázka času, hráči si na to musia zvyknúť ako na tréningu, tak aj v zápasoch. Koristek momentálne dostáva príležitosť v béčku a ukazuje tam, že je výnimočný zakončovateľ akcií a na jar je najlepším strelcom toho mužstva. Takže určite jeho prednosti sú  v jeho výbornej orientácií v šestnástke s veľmi dobrou koncovkou.“

Martin Poleť je odchovancom MŠK Žilina a patrí mu dres s číslom 16. Je obranca, meria 174 centimetrov a narodil sa v auguste 1990.
Prednosti: rýchlosť, Nedostatky: osobné 
Martin Poleť očami Pavla Vrbu
„Už sa s nami pripravuje tri štvrte roku. Je to hráč, ktorý sa mi páči pretože vyzerá veľmi elegantne s loptou. Rýchlostne je to vlastne rovnaký typ ako Pekarík. Možno je to zvyk v osobných súbojoch z mládežníckych kategórii, ale v hre jeden na jedného má ešte rezervy. Musí si uvedomiť, že obranná fáza v lige je naozaj o tom, že nemôže urobiť chybu, pretože často jedna chyba môže rozhodnúť zápas. Nie je to ako v zápasoch v mládežníckych  kategóriách, keď môžete urobiť tri, štyri chyby. Mladí hráči jednoducho ešte s dospelým futbalom majú problém a je ideálne, že momentálne hrajú za B-tým.  Prechod do A mužstva by nemal byť potom taký veľký problém.“
(trš)