Flexibilní

Miro, sezóna tvojimi slovami, ako by si ju zhodnotil od začiatku až po koniec?

„Za mňa začnem od konca – tým najlepším. Získali sme pohár, o ktorom sme všetci snívali. Zdvihli sme trofej nad hlavu a myslím si, že je to fantastické pre mňa aj celý klub a fanúšikov.“

Keď si to zoberieme od začiatku sezóny, nezačalo to úplne ideálne – zápas v Skalici, nepremenil som penaltu. Ale potom tie výsledky boli dobré, dokázali sme sa zdvihnúť, napríklad keď sme v Ružomberku doháňali trojgólové manko.

Mrzia ma domáce zápasy so Slovanom a Trnavou, kde sme viedli o dva góly a nezvládli to. Ale celkovo bola prvá polovica sezóny dobrá, tím si sadol veľmi rýchlo, čo sme možno nečakali ani my sami. Výsledkovo sme išli veľmi dobre až na tie dve-tri zakopnutia v samotnom závere. Jeseň bola aj pre nás príjemným prekvapením, ale zároveň aj výsledkom našej tvrdej práce.“

Jar, zimná príprava, aká bola z tvojho pohľadu?

„Odohrali sme v Emirátoch kvalitné zápasy, ktoré nás preverili. Každý dostal dostatočný priestor a pomohlo nám to ešte viac sa stmeliť. Jasným cieľom bol pohár, najmä keď sme vedeli, že jeho záver sa hrá doma. Ale zároveň sme vedeli, že liga je rovnako dôležitá, takže sme nemali dôvod šetriť sa. Myslím si, že sme do jari vstúpili dobre a až na menšie výpadky v lige sme najmä pohár zvládli naozaj ako skúsené mužstvo.“

Sezóna jednou vetou?

„Jednoznačne pohárová. Bez ohľadu na slabšie aj lepšie momenty – zdvihnúť pohár je niečo neskutočné a veľmi si to vážim. Bol to sen, ktorý sa stal realitou. Každý to cítil a o to viac si to teraz vážime.“

Ako by si charakterizoval tento tím?

„Sme flexibilní. Veľakrát si ani nemusíme veľa toho ukazovať, stačí si veci povedať a ideme podľa toho – či už podľa trénera, alebo medzi sebou. Tá schopnosť prispôsobiť sa situácii je podľa mňa naše zrkadlo.“

Najlepší zápas sezóny?

„Samozrejme finále pohára. Tá emócia bola neskutočná. Na všetkých bolo vidieť, že ten pohár chceme. Urobili sme všetko preto, aby sme sa tam dostali, ale ešte viac preto, aby sme ho aj vyhrali.“

A naopak – najťažší alebo zápas, čo najviac škrie?

„Ťažký je každý, ale najviac ma mrzeli tie domáce zápasy so Slovanom a Trnavou. Keď vedieš o dva góly a nedotiahneš to, to bolí najviac.“

Tvoj osobný moment sezóny?

„Spomeniem dva momenty z finále, keď som už v piatej minúte dvakrát ležal na zemi. Ideš do zápasu s nastavením – buď všetko, alebo nič. Pre mňa to bol moment, keď som chcel ukázať tímu, že som tu a som pripravený spraviť všetko, aby sme ten pohár vyhrali.“

Bol moment počas sezóny, keď si si povedal – ide to správnym smerom, tento tím má charakter?

„Úprimne, ja som to cítil prakticky stále. Každý zápas som išiel s tým, že vieme dať dva-tri góly. Aj keď sme inkasovali, veril som, že ich vieme dať viac. Nikdy som nemal pocit, že by sme boli horší alebo nepripravení.“

Najväčšie prekvapenie sezóny? Kto ťa prekvapil z kabíny?

„Marko Roginić. Keď prišiel, myslel som si, že je to mladý chalan z akadémie. A po dvoch dňoch som zistil, že má 30 rokov a je to Chorvát. (smiech)

Ale vážne – to, ako funguje, je niečo neuveriteľné. Obetavý hráč, ktorý dá tímu všetko. Myslím si, že práve takéto typy nám v minulosti možno chýbali.“

Takže aký vlastne je?

„Flegmatik so spachtošom dokopy. Taká kombinácia (smiech). Naša legenda Tomáš Hubočan skončil a prišiel ďalší taký. Aj keď Hubko bol ešte celkom živý oproti Markovi (smiech)."

Cítil si v tejto sezóne väčšiu zodpovednosť? Zdá sa, že si ako hráč opäť vyrástol.

„Tým, že prišli práve hráči ako Roginić, Faško či Kaša, už to nie je len na mne. Máme viac skúseností v tíme, nie je to tak mladé mužstvo ako kedysi. Zodpovednosť sa rozdelila, a to nám pomohlo. Každý cíti, že môže pomôcť.“

Moment, ktorý si bude pamätať z tejto sezóny asi navždy, bude pravdepodobne z finále pohára. Ktorý to bude?

„Atmosféra a fanúšikovia. Páči sa mi, ako sa postupne buduje severná tribúna, ako sa nabaľujú ďalší ľudia. Nebolo by zlé, keby každý zápas vyzeral ako finále, ale aj toto je krok dopredu. Verím, že z toho vyrastie silná fanúšikovská základňa.“