Michal Škvarka prestupuje do maďarského Ferencvárosu Budapešť
Dlhoročný kapitán, duša kabíny a náš odchovanec Michal Škvarka opúšťa klub MŠK Žilina, keď sa dohodol na spolupráci s maďarským klubom Ferencvárosi TC. S aktuálnym majstrom našich južných susedov podpísal zmluvu na tri roky.

Škvaro, vďaka

Jediný hráč kabíny žltozelených, ktorý zažil skupinovú fázu Ligy majstrov a zároveň hráč, ktorý má v žltozelenom jednoznačne najviac štartov spomedzi aktuálnych hráčov, si po hosťovaniach v Michalovciach a Zlatých Moravciach vyskúša premiérovo zahraničný angažmán.

„Ako každý jeden hráč mám sny a ciele. Jedným z nich bolo zahraničie, čo sa konečne podarilo a som za to vďačný," hovorí Škvaro a dodáva: „Necítil som potrebu zmeny, skôr som potreboval vystúpiť z komfortnej zóny a posunúť sa. V Žiline mi nič nechýbalo, bol som tu šťastný. Všetko malo systém a bolo skvele nastavené, no osobne i kariérne som potreboval nový impulz."

O vzťahu ty a MŠK by sa dala napísať aj kniha. Čím bol výnimočný? „To je jednoducho moja rodina. Ťažko hľadať iné slová než rodina, lojalita, zázemie, ústretovosť. Takéto slová by som mohol hovoriť do zajtra. Výnimočný bol dôverou, keďže som klubu naplno veril, že spolu môžeme byť úspešní a klub zas veril mne."

Splnil si Mišo s MŠK všetky sny počas dlhoročného pôsobenia? „Mnohé, no nie všetky, keďže mojím snom bol zisk Slovenského pohára. Rovnako som chcel do Žiliny ako kapitán doniesť skupinovú fázu európskeho pohára. Veril som tomu najmä v majstrovskom roku, keď sme vypadli nešťastne s Kodaňou."

Škvarov prestup sa počas jeho žltozelenej kariéry skloňoval viackrát, najbližšie k nemu bol 26-ročný záložník pred polrokom počas zimného prestupového obdobia. Aj vtedy mal o neho záujem maďarský klub, vinou zranenia však stroskotal. „Mám 26 rokov, je to neskoršie, ako som predpokladal. Myslel som si, že prestup príde už skôr. V živote však nie je všetko tak, ako si predstavujeme."

Dlhoročná opora šošonov, ktorá v roku 2017 získala aj individuálne ocenenie Hráč Fortuna ligy, bola služobne najstarším hráčom. S Ferencvárosom si rodák z Príboviec zahrá v 2. predkole Ligy majstrov, kde vyzve bulharský Ludogorets Razgrad. „Už sa teším na novú výzvu, som veľmi rád, že som dostal takúto príležitosť. Idem do klubu s bohatou históriou a najvyššími cieľmi. To bol môj zámer – ak sa mám niekam posunúť, tak do klubu, ktorý mieri vysoko."

Je toto krok aj k prípadnej nominácii do reprezentácie? „Ťažko povedať. Verím, že áno. Rád by som sa dostal do národného mužstva, je to jeden z mojich snov. Uvidíme, či zaujmem trénerov v reprezentácii. Budem robiť maximum." Okrem výraznej stopy na trávniku si bol aj dušou kabíny, kto to po tebe preberie? „Určite to nebolo iba o mne. Som rád, že ma tak MŠK vníma. Určite sa tam nájdu ďalší ako Viktor Pečovský, Miro Káčer a postupne to budú preberať mladší, ktorí sa začleňujú v šatni. O toto nemám obavy." Samozrejme si mal na starosti aj príhovory v kabíne, čo by si povedal v tejto situácii spoluhráčom? „Za všetko by som im poďakoval, pretože vďaka nim som sa mohol posunúť tam, kde som teraz. Oni mi pomáhali, aby som bol viditeľný. Oni boli tí, ktorí mi pomohli, keď mi to nešlo. Veľká vďaka a hrdosť, že bojujú za žltozelené farby."

Puto medzi tebou a šošonmi sa však určite nepretrhne. Žilina je tvojím domovom, do budúcnosti nevylučuješ návrat? „Puto tam bude stále a navždy. Aspoň z mojej strany určite. Verím, že sa raz vrátim." So Žilinou si naozaj zažil krásne i horšie časy. Ktorý moment ti utkvel v pamäti najviac? Kedy si bol na MŠK najviac hrdý? „K futbalu patria pekné i horšie časy. Najkrajšie momenty sú tri. Určite zápasy Európskej ligy v roku 2015 – Poltava a Bilbao. Druhým je Zápas odchovancov, no najviac si cením majstrovskú sezónu 2016/2017, kedy sme zažili víťazné, neopísateľné chvíle. Verím, že si to ešte v budúcnosti zopakujem."

Odchovanec MŠK Žilina, ktorý pod Dubeň prišiel v roku 2007 do kategórie U15 z Martina, zdvihol ako kapitán nad hlavu majstrovský pohár v sezóne 2016/2017. Za šošonov odohral dokopy 243 zápasov s bilanciou 46 gólov a 61 asistencií.

„Som vďačný každému jednému trénerovi, ktorý ma viedol v MŠK od mojich pätnástich. Každý jeden mi niečo odovzdal, každý bol niečím výnimočný. Tréneri ma vždy posunuli a ukázali cestu futbalovým životom. Aktuálnemu trénerskému tímu ďakujem, že chápal moju požiadavku posunúť sa ďalej a podporil ma. Ďakujem fanúšikom za podporu počas všetkých tých rokov. Hlavne tým, ktorí pri mne stáli aj v horších chvíľach. Vďaka patrí všetkým spoluhráčom, s ktorými som mal česť zahrať si v žilinskom drese. Vždy išli na dno svojich síl. Vytvoril som si v klube naozaj silné priateľstvá, ktoré mi ostanú na celý život. V neposlednom rade ďakujem vedeniu a pánovi Antošíkovi za profesionálne podmienky, ktoré v Žiline boli vždy na nadštandardnej úrovni. Ďakujem, Žilina."

Škvarovi ďakujeme za jeho dlhoročné služby nielen na trávniku, ale aj v kabíne, kde svojimi líderskými schopnosťami ovplyvnil viacero mladíkov i bývalých hráčov, ktorí aktuálne behajú po európskych trávnikoch.

Facebook