FINÁLE SLOVNAFT CUPU: Repríza s Trnavou po 33 rokoch
Slovenský pohár - Slovnaft Cup oslavuje v tejto sezóne jubilejných 50 rokov, počas ktorých sa konal nepretržite v každom ročníku. V tomto padol aj rekord v počte účastníkov, keď sa prihlásilo až 236 mužstiev.

Počas polstoročnej existencie Slovenského pohára sa futbalisti Žiliny prebojovali do jeho finále celkovo sedemkrát. Už v 0. ročníku v sezóne 1960/1961 sa dostalo vtedajšie Dynamo Žilina do národného finále, ktoré vyhralo nad Lokomotívou Košice a postúpilo až do finále Československého pohára. V ňom Žilinčania napokon podľahli Dukle Praha 0:3, no aj tak si vybojovali účasť v Pohári víťazov pohárov, kde zohrali pamätné duely proti Olympiacosu a Fiorentine. Finálovú účasť v slovenskej vetve proti Lokomotíve však rátať nemôžeme, keďže išlo iba o národnú kvalifikáciu.

FINÁLOVÉ ÚČASTI ŽILINY V SLOVENSKOM POHÁRI

Hráči spod Dubňa sa tak predstavili v (slovenských) finálových bojoch sedemkrát. Od roku 1962 až 1968 sa hralo iba o Československý pohár v rámci celého Československa. Od roku 1969 sa hrali samostatné národné poháre, ktorých víťazi hrali o Československý pohár vo futbale. Od sezóny 1993/1994 sa hrá o samostatný Slovenský pohár na jeden víťazný zápas.

FINÁLOVÉ ZÁPASY SO ŽILINSKOU ŮČASŤOU:

  • 1976/1977 (hralo sa na dva zápasy) | Lokomotíva Košice - ZVL Žilina 0:2, 4:0
  • 1979/1980 (hralo sa na dva zápasy) | ZŤS Košice - ZVL Žilina 2:4, 5:0
  • 1985/1986 (hralo sa na jeden zápas na neutrálnej pôde) | Spartak Trnava - ZVL Žilina 1:0
  • 1989/1990 (hralo sa na jeden zápas na neutrálnej pôde) | Inter Bratislava - ZVL Žilina 6:0

NOVODOBÁ ÉRA:

  • 2010/2011 | Slovan Bratislava - MŠK Žilina 3:3, 5:4 na pok. kopy
  • 2011/2012 | MŠK Žilina - Senica 3:2 po predĺžení
  • 2012/2013 | Slovan Bratislava - MŠK Žilina 2:0

po 33 rokoch čas na odvetu

Sezóna 1985/1986 bola pre vtedajších futbalistov ZVL Žilina priemerná, spolu so Spartakom hrali I. ČSR ligu. Žltozelení sa spolu s Trnavou pohybovali v dolných poschodiach tabuľky, a tak bolo práve májové finále Národného pohára v Prievidzi pre oba tímy predčasným vrcholom sezóny.

priestor na revanš

V bráne Žiliny stál vtedy iba 19-ročný brankár a reprezentant ČSR do 21 rokov Karol Belaník. Víťaz sa v tom čase kvalifikoval do Československého finále, kde na neho už čakal víťaz českého Národného pohára Sparta Praha.

"Je to naozaj dávno, no pamätám si plný štadión v Prievidzi. Viem, že to bol veľmi vyrovnaný zápas, oba tímy mali len málo šancí. Keď už sa schyľovalo ku koncu riadného hracieho času, viac-menej sa už dohrávalo a oba tímy sa sústredili na následné pokutové kopy, prišla smolná situácia pár minút pred koncom. Trnavský Jano Gabriel centroval a ich vysoký útočník Attila Belanský ma predskočil a dostali sme gól. Bol som veľmi sklamaný, pretože to bol jednoznačne môj gól," opisuje rozhodujúci okamih stretnutia vtedajší mládežnícky reprezentant.

"Vtedy som začínal chytávať za mužov vo svojich 19-tich rokoch. Boli sme sklamaní, že sme sa nekvalifikovali do veľkého finále Československého pohára proti Sparte. Na samotný zápas mám pekné spomienky, ale záver bol teda negatívny, lebo sme prehrali a spravil som veľkú chybu. Vtedy sme sa stretli premiérovo vo finále s Trnavou, teraz je tu priestor na revanš," s úsmevom dodáva talentovaný brankár, ktorý mal podobný vek ako viacerí mladíci zo súčasnej kabíny Jaroslava Kentoša. "Bola to veľká udalosť, s Trnavou navyše bolo vždy cítiť veľkú rivalitu. Malo to atmosféru, svoje čaro. I keď to bolo oproti dnešnému finále o jeden stupienok nižšie, keďže sa potom hralo ešte československé finále. V takom veku bolo veľmi ťažké dostať sa do základnej zostavy. O to viac ma mrzela chyba."

bude to kto z koho, to majú fanúšikovia radi

Aktuálny športový manažér šošonov už pred jarnou časťou predostrel najvyššie ambície v pohári. Postupom do finále po šiestich rokoch sa našim najvyšším ambíciám približujeme. "Každým rokom má finále väčšiu vážnosť. Prelomili sa bariéry, kedy kluby pohárovým stretnutiam nepripisovali v priebehu sezóny význam. Teraz cítime dôležitosť finálového zápasu, je to vnímané aj v Európe. Preto sme radi, že po dlhšej odmlke môžeme byť súčasťou veľkolepého finále," prezrádza dlhoročný funkcionár žltozelených.

"Pre hráčov pôjde o vyvrcholenie sezóny. Hovorí sa, že relatívne najľahšia cesta kvalifikovania sa do Európy je cez Slovenský pohár. Vždy sú tam však nástrahy, čo sa potvrdzuje nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde dokážete prehrať i s treťoligistami. Chlapci sa určite majú na čo tešiť. Je to pre nich odmena, veľký, špecifický zápas s výbornou atmosférou. Bude to kto z koho, to majú fanúšikovia radi."

Šiestich súperov sme v tejto jubilejnej edícii pohára už zdolali, ako poraziť aj Trnavu? "V takomto zápase nehrá žiadny význam, žiadnu rolu postavenie v tabuľke. Hneď po zimnej prestávke ukázala Trnava u nás svoju kvalitu, má skúsených hráčov. Podľa mňa to môže byť veľmi taktické, nik nebude chcieť spraviť chybu. Prvý gól vie byť v takýchto stretnutiach veľmi významný. Zápas sa však môže vyvíjať všelijako. Určite to bude krásny zápas, všetci hráči i fanúšikovia sa majú na čo tešiť. Verím, že sa nám ho podarí zvládnuť do úspešného konca," dodáva športový manažér Karol Belaník, ktorý sa už radoval zo zisku Slovenského pohára pred siedmimi rokmi v Bardejove po výhre nad Senicou.

dokonať to, čo sa nepodarilo staršej generácii

V útoku ZVL vtedy naskakoval Vladimír Goffa, ktorý odohral s Trnavou v našej ofenzíve celé stretnutie a na finále si dobre pamätá.

"Internety vtedy ešte neexistovali, dokonca nikdy som nevidel ani žiadne fotky zo zápasu. Po rokoch sa mi do rúk dostal len maličký ústrižok z novín so zostavami oboch mužstiev. Priamy televízny prenos bol vzácnosťou. Pamätám si, že televízia avizovala vysielanie zápasu len do konca riadneho hracieho času. Prípadné predĺženie alebo penalty už nie. Prednosť by dostal dojazd etapy cyklistických Pretekov mieru," spomína kuriozitu vtedajšej televízie aktuálny novinár či spolukomentátor. "Celý zápas to vyzeralo na bezgólovú remízu. V závere duelu som bol nasrdený, aká je to škoda, že nás z vysielania odstrihnú v tom najlepšom. A v tom sme štyri minúty pred koncom inkasovali rozhodujúci gól. Mal som radšej hrať a nie myslieť na sprostosti," hovorí s úsmevom niekdajší kanonier.

Ako hráč zažil finále v drese Žiliny hneď dvakrát. "Veľká vec. Magická atmosféra, zimomriavky, emócie. S hrdosťou môžem povedať, že som mal tú česť v drese, vtedy ešte ZVL Žilina dvakrát bojovať o slovenský pohár. Už o čosi tichšie dodám, že dvakrát neúspešne. Ale to nevadí, neopakovateľný zážitok na celý život. To, čo sa nepodarilo mojej generácii, želám aktuálnym reprezentantom - hráčom, trénerom a vedeniu nášho klubu. Donesme pohár z Nitry domov. MŠK Žilina, do toho!"

Instagram feed #mskzilina