Viktor Pečovský: ”Hráčom sčasti rozumiem, ale keby majiteľ mohol, určite by riešil situáciu inak.”
V posledných dňoch vyšlo vo viacerých médiách niekoľko článkov ohľadom aktuálnej situácie pod Dubňom. S prvým mužom žilinského futbalu - Jozefom Antošíkom - priniesli rozhovory printové, internetové médiá i televízia.

Medzi futbalistami, ktorí dostali výpoveď, bolo niekde v úzadí uvedené aj meno rekordéra slovenskej ligy Viktora Pečovského. Je to naozaj pravda?


situácia si vyžiadala rázne riešenie

Množstvo článkov a azda najväčšia mediálna aféra aktuálneho týždňa - likvidácia MŠK Žilina, a.s. - priniesla vyjadrenia z každej možnej strany. V niektorých článkoch sa spomínalo aj meno Viktor Pečovský

Slovenskému rekordérovi tak trochu v tichosti ukončila aktuálna pandémia bohatú hráčsku kariéru. Jeho počet zápasov v najvyššej slovenskej súťaži sa zastavil na rekordnom čísle 417 zápasov.

"Samozrejme, že som si predstavoval svoju rozlúčku inak. Vedenie mi údajne niečo pripravovalo k poslednému ligovému zápasu, no teraz sa musíme všetci prispôsobiť nečakanej situácii a myslieť predovšetkým na naše zdravie a zdravie najbližších. Moja rozlúčka je v tejto chvíli nepodstatná," začal rozprávanie 36-ročný futbalista.

Ten už nebol súčasťou "A"-tímu, a preto mu neprišla zo strany klubu výpoveď, ako bolo prezentované v médiách. Pôvodný, profesionálny hráčsky kontrakt mu totiž skončil už 31. decembra 2019. Od 1. januára 2020 Viktor uzatvoril s MŠK zmluvu, v ktorej už vystupoval v pozícii hráča i mládežníckeho trénera. Počas tohto týždňa na osobnom stretnutí s vedením klubu prerokoval túto zmluvu a zároveň sa dohodol na ďalšej spolupráci so šošonmi ako mládežnícky tréner. "Zmluva od 1. januára tohto roku bola postavená tak, že som pôsobil čiastočne ako hráč "B"-tímu a čiastočne už ako mládežnícky tréner. Mňa sa teda výpovede hráčov "A"-tímu netýkali. K 1. aprílu sme vzhľadom na tieto mimoriadne skutočnosti ukončili po dohode moju hráčsku zmluvu a budem pokračovať už len ako mladéžnícky tréner. Za to som bol naozaj rád, pretože si uvedomujem, že už mám svoj vek. Pri tomto ukončení hráčskej zmluvy dohodou som teda v rozdielnej pozícii ako aktuálni hráči "A"-tímu. Pripravoval som sa na obdobie po futbale, nakoľko som vedel, že ako hráč sa ním už živiť nebudem. Určite som myslel aj na budúcnosť, ktorá sa teda bude spájať s Akadémiou MŠK."

Ako vnímaš situáciu v klube po pondelkovom vyhlásení likvidácie?

"V prvom rade sa mi nepáči celý tento mediálny rozruch a odkazovanie si vecí prostredníctvom médií. Ako človek som z toho smutný, nik nemohol predpokladať, že pandémia postihne celú spoločnosť v takomto rozsahu. Nikto nevie, kedy to skončí. Videl som vyjadrenia majiteľa, kde vysvetlil, prečo spravil takéto kroky. Každý rozumný človek si musí vypočuť názory oboch strán a následne si urobiť svoj názor. Keby majiteľ mohol, rozhodne by riešil situáciu inak. Skutočnosť ho ale donútila to riešiť takto rázne."


priorita záchrana značky MŠK aj v ďalších rokoch

Hoci sa ti ukončila hráčska zmluva, ty si už nebol v skupine "A"-tímu, kde sa dohadovali a vyjednávali platové podmienky?

"S chalanmi z "Áčka" som bol v kontakte, ale priamo v skupine pri vyjednávaní som nebol, nevedel som o detailoch, návrhoch. Myslel som si, že hráči dostanú väčší priestor a čas, ale ako spomenul majiteľ, každý deň bol dôležitý pre budúce fungovanie klubu. Z ekonomického a zamestnávateľského hľadiska to chápem. Slúži to na záchranu značky MŠK a mládeže. Nič nenarobíme, musíme to prijať ako fakt a čakať, kedy toto celé skončí."

Viktor sa na vzniknutú situáciu dokáže pozerať aj z optiky hráča, ale aj z optiky mládežníckeho trénera, ktorý podobne ako radoví zamestnanci týmto nepopulárnym krokom neprišli o prácu.

"Keby som bol vo veku hráčov a mal nejaký príjem, možno by som sa snažil vyjednávať. Nebol na to čas a majiteľ to dostatočne vysvetlil v rozhovoroch." Všade boli spomínané najmä percentá, Jozef Antošík však priblížil aj sumy, ktoré by hráči dostávali po dočasnom znížení platu. Ako to vnímaš ty ako dlhoročný futbalista, dalo by sa z toho na pár mesiacov vyžiť? "Určite by sa dalo. Každý sa v dnešnej dobe musí uskromniť. Ja však nevidím do hláv chalanom, to som ja. Ja by som s tým problém nemal."


neutrácal som počas kariéry a myslel aj na budúcnosť

Si v klube pod Dubňom od roku 2011, aké sú vo všeobecnosti finančné a celkové podmienky hráča MŠK? "Znova môžem hovoriť iba za seba. Vždy som bol spokojný, dohodol som sa na dobrých podmienkach. Na slovenské pomery ide v MŠK určite o nadštandardné platy a hlavne vždy všetko prišlo načas a tak, ako malo. Ja som stará škola, naozaj neviem hovoriť za chalanov. Ani pre hráčov to nie je ľahké, sú odchovanci klubu a tento klub pre nich niečo znamená. Vyznie to teraz možno v médiách inak, ale myslím si, že to časom opadne a vzťah medzi klubom a hráčmi bude normálny."

S prechodom na trénerskú zmluvu súvisí aj plat, ktorý je určite v iných reáliách, ako tomu bolo pri hráčskej zmluve. "Stále nad tým rozmýšľam, že aktuálne sú priority ľudí úplne niekde inde. Teraz je obdobie, kedy si človek môže prehodnotiť veci, na ktorých záleží a vrátiť sa do "starých koľají", v ktorých bez problémov vyrastala naša generácia. Nedávna doba bola šialená z pohľadu čísel, prestupy siahali vo futbale do závratných výšok."

S jedlom rastie chuť, nevynímajúc futbalistov a ich životný štandard. Myslí futbalista aj na budúcnosť, úspory?

"Jasné, že človek musí myslieť na budúcnosť. Ja som nebol počas kariéry rozšafný. Na zbytočnosti som peniaze nedával a radšej som si šetril. Viem a poznám príjmy obyčajných ľudí na Slovensku. Niekedy obdivujem ľudí, ako dokážu normálne fungovať s takým platom. Nič iné neostáva ani nám, iba prepnúť a uskromniť sa. Momentálne v karanténe idú aj tak financie iba na potraviny, na stravu. Teraz nehrozí žiadna večera či výlet s deťmi. Väčšina ľudí, ktorí majú rovnako rodiny, nám ukazuje, že sa to dá finančne zvládnuť. Verím, že to zvládnem aj ja. Nejaká životná etapa pre mňa skončila a niečo nové sa začína."


dobrovoľná pomoc klubu

Tak ako klub a majiteľ Jozef Antošík dlhodobo pomáha svojím zamestnancom a trénerom, tak mu na oplátku teraz môžu pomôcť samotní tréneri. A to pre niekoho nepopulárnou manuálnou robotou v spoločnosti Ryba Žilina. Viktor sa k tomu postavil chlapsky. 

"Pre mňa je to úplne nová skutočnosť. Futbal som robil profesionálne 20 rokov, ale vyrastal som na dedine, kde bola manuálna prácou každodennou rutinou. Sám som zvedavý, ako to budem zvládať. Do budúcna budem možno robiť aj takúto profesiu, nemám s tým problém. Najdôležitejšie pre mňa je, aby sa moja rodina mala dobre. Ako zarobím tie peniaze, je jedno," hovorí rodák z Čierneho Balogu, ktorého v tradičnom žilinskom závode dopĺňajú mládežnícki tréneri MŠK a veľké mená slovenského futbalu ako Vladimír Labant, Mário Pečalka, Rado Zabavník či Anton Nemčík. "Mne sa to na nich páči. Je to dobrovoľné, nik nás nenútil a oni aj tak išli. Podľa mňa sú na tom finančne tak, že by nemuseli. Po ľudskej stránke ukazujú, že sú to normálni ľudia a na nič sa nehrajú. Aj toto je krok, aby sa zachránila mládež, ktorá je v MŠK na najvyššej úrovni," dodáva rekordér slovenskej ligy Viktor Pečovský.


reakcia ďalších bývalých hráčov MŠK

(v reportáži od 2:30 min.)

Facebook