Michal Tomič: ”Všetko ide podľa plánu, preto verím, že v lete budem späť.”
Ešte začiatkom novembra utrpel v zápase 14. kola proti Trenčínu vážne zranenie náš útočník a mládežnícky reprezentant Slovenska do 21 rokov Michal Tomič. Odvtedy vám prinášame priebeh jeho rehabilitácie cez náš účet na sociálnej sieti Instragram, kde si môžete pozrieť jeho progres i aktuálne cviky.

S rodákom z Kopaníc sme sa teraz porozprávali o aktuálnych pocitoch, vývoji rehabilitácie či sledovaní zápasov z tribúny.


atmosféra zo šatne najlepším liekom

Michal Tomič sa zranil po nevinne vyzerajúcom súboji v rohu ihriska a ihneď bolo všetkým jasné, že to bude vážne. Ortieľ bol jasný - roztrhnutý predný krížny väz v kolene - čo je Mišove najdlhšie zranenie v kariére. 

Od novembra do konca januára tak absolvoval predoperačnú, prípravnú fázu, kedy potreboval čo najlepšie nachystať pravé koleno na plastiku. Operácia dopadla úspešne a Mišo sa tak už pripravuje na svoj návrat, ktorý sa očakáva v letných mesiacoch.

"Prvé dva týždne po januárovej operácii som toho veľa neporobil. Nastavili sme si s fyzioterapeutom Tomášom Lintnerom všetky procesy. Začiatky boli ťažšie, začal som bežnými cvikmi a pomaly som to doma rozhýbaval. Časom som sa snažil pravačku rozhýbať viac a dostávať ju stále bližšie k stehnu. Pomohla mi motodlaha, ktorá mi dopomáhala ohýbať nohu, pretože som s tým mal problém. Keď už som dosiahol 100-stupňový uhol, začal som bicyklovať a cvičiť v posilňovni."

V akom štádiu si momentálne? "Stále to nie je ideálne, cítim bolesť, ale už môžem fungovať lepšie a pracovať aj v posilňovni intenzívnejšie. Cítim už záťaž. Som si plne vedomý toho, že to bude trvať ešte dlho. Nebola to jednoduchá operácia. Som však rád, že sa pomaly posúvam. Teším sa z každého malého progresu."

Prognózy zneli, že rehabilitácia potrvá zhruba pol roka, platí to aj pri tebe? "Šesť mesiacov je hranica, môže to trvať aj dlhšie pri komplikáciách. U mňa to zatiaľ vyzerá dobre. Niektoré cviky mi prekážajú viac, iné mi zas nerobia žiaden problém. Chce to čas a ja dúfam, že v lete už budem naspäť na trávniku."

Druhým dlhodobo zraneným hráčom je Vladimír Majdan, s ktorým tvorí Mišo dvojičku nielen pri rehabilitácii. "Majdy má rovnaké zranenie a je mojím parťákom v posilke, ale aj mimo štadióna. Navzájom sa ťaháme, navzájom sa hecujeme, komu sa skôr podarí ten a ten cvik. Je to fajn mať popri sebe niekoho, no želám mu, aby bol na ihrisku skôr než ja a aby mu to išlo ako pred zranením."

Mišo nechýba na žiadnom domácom zápase, kde už má vyhradené miesto nad našou lavičkou. Ako vidí jarné výkony šošonov? "Chalani makajú, sú plní energie. Tvrdé tréningy sa vyplácajú a máme dobre našliapnuté aj do nadstavbovej časti. Treba to potvrdiť proti Seredi." A ako to prežíva Mišo na tribúne? "Často som tam ako na ihlách, keď viem, že nemôžem zasiahnuť do zápasu a nemôžem pomôcť chalanom. Veľakrát radšej vynechám aj mítingy a tímové porady, pretože mi je to ľúto, keďže nie som zdravý."

Podpora najbližších je preto pri takomto dlhom zranení nevyhnutnosťou. "Od rodiny je s určitosťou tá najväčšia. Chalani mi rovnako pomáhajú v šatni. I keď to veľakrát berieme s humorom, panuje tu dobrá atmosféra. Keď to takto hráč, ktorý je zranený, cíti, posúva ho to ďalej a vie rýchlejšie napredovať," hovorí 20-ročný krídelník, ktorý v tejto sezóne odohral 12 stretnutí a strelil jeden gól.

Facebook