Dávid Hancko po debute v Serii A: "Päť minút nervózny, potom ako v Žiline."

Dávid Hancko po debute v Serii A: "Päť minút nervózny, potom ako v Žiline."

  • 25. 09. 2018
  • MŠK Žilina
  • článok
  • video

To, prečo po ňom siahol slávny taliansky klub, s ktorým sa stretla ZVL Žilina vo štvrťfinále Pohára víťaza pohárov v roku 1962, potvrdzuje Dávid Hancko aj po niekoľkých týždňoch pobytu vo Fiorentine.

Jeho pracovitosť, pokora a vďačnosť sa prejavuje aj po debute v Serii A, ktorý zvládol počas minulého víkendu. Na tréning chodí pešo tridsať minút, z posilňovne odchádza medzi poslednými, kustódom pomáhať nemôže a aby zvládal rozhovory, maká na extra doučovaní. Čo mu Žilina dala? Vymenil obľúbenú farbu zo žltozelenej na fialovú? Čo si písal so Škrinkom pred vzájomným duelom? Ako vyzerá jeho bežný deň? „Hanca" začínajú vo Florencii spoznávať, čo si váži...

Preto je dôležité vychovať v MŠK nielen výborného futbalistu, ale aj dobrého človeka.

podobný režim i tréningy ako v Žiline

Keď sme robili rozhovor som Samom, hovoril o Empoli ako o sympatickom nováčikovi na vysokej úrovni. Fiorentina je ešte väčší a slávnejší klub než Empoli. Ako sa ti do neho podarilo zapadnúť?

„Históriu Fiorentiny a jej veľkosť som začal vnímať hneď po prestupe. Od prvých dní to ale bolo pozitívne. Prvotného ošiaľu bolo dosť, snažil som sa to upratať si aj v hlave pomocou blízkych. Teraz, keď som spoznal Fiorentinu dôkladnejšie, pozdáva sa mi stále viac a som tu šťastný. Funguje to tu super, bol to pre mňa správny krok v mojej kariére."


Ty, Samo, Škrinka, Špalo... Slováci, šošoni v Taliansku. Spájajú si vás už ľudia, novinári, že ste bývalí hráči MŠK?

„Značka MŠK je v Európe etablovaná a známa. Ľudia si nás postupne spájajú a dávajú dokopy, že sme z jedného klubu. Je to pekná vizitka kvalitnej práce a celkového fungovania v klube. Svedčí to o poctivej robote Žiliny. Máme na ňu iba pozitívne ohlasy."


Ako si prišiel pripravený do Talianska?

„Žilina ma pripravila výborne, aj keď prvý mesiac to bol pre mňa veľký skok v kvalite, nasadení i hráčskej inteligencii, pretože tu lipnú na systéme. Všetci ho musia ovládať do bodky. Na podobné veci som však bol zvyknutý aj v Žiline, čo mi pomohlo rýchlejšie sa adaptovať."


Aká je tvoja pozícia v tíme, v kabíne?

„Do mužstva prišlo teraz viacero nováčikov, no nie je to cítiť. Vyzeráme a aj pôsobíme ako jeden tím, rovnako ako v Žiline, partia je naozaj skvelá, čo sa odzrkadľuje na prvotných výsledkoch. Snažím sa komunikovať s chalanmi, ktorí mi pomáhajú so všetkým. Verím teda, že som zapadol veľmi rýchlo."


Prischli ti aj nejaké povinnosti, za ktoré môže tvoj vek?

„Klasika, keď niečo treba pomôcť, rád idem. Samozrejme, do baga idú najmladší, to ma neminie. Čo sa týka pomôcok, veľa vecí nemôžem nosiť, pretože všetko robia kustódi. Častokrát som im chcel pomôcť, no nedovolili mi, pretože to nie je moja úloha."


Fialky sú teraz asi tvojou obľúbenou kvetinou a žltozelená ako obľúbená farba sa zmenila na fialovú?

„Áno, obľúbené kvety sú fialky. No obľúbená farba ostala žltozelená, na tú sa nezabúda."


Ako sa žije v Taliansku, v slávnej Florencii? Ako vyzerá bežný deň hráča ACF Fiorentina?

„Mesto je naozaj nádherné, jedno z najkrajších, aké som navštívil. Viackrát som bol v centre a stále ma udivuje jeho krása. Bežný deň vyzerá nasledovne: auto ešte nemám, preto chodím pešo do tréningového centra takmer každé ráno polhodinu. Potom je to podobne ako v Žiline - raňajky, vstupné testy, váženie, meranie. Niekedy sú videá, analýzy, následne rozcvička v posilňovni, tréning. Po tréningu klasicky regenerácia a ďalšie veci v posilňovni. Väčšinou máme spoločný obed a až po ňom opúšťame štadión. Veľa voľného času teda nebolo, aby som mohol obzerať mesto. Keď však prídu rodičia, idem s nimi."


Taliansko z teba aspoň podľa rozprávania pravdepodobne spravilo väčšieho profesionála.

„Asi áno, aj keď v Žiline som ním už bol. Aj keď tréner Guľa často hovoril, že už tri roky pred prestupom do veľkej ligy, Serie A sa musíš správať ako hráč Serie A. Takto som to mal v sebe nastavené. Po príchode som ešte vylepšil nejaké veci, hlavne stravu, ktorá je dôležitá. Inak som to stále ja, "starý" Hanco, ktorého vyháňajú z tréningového centra, nech už idem domov," smeje sa rodený Prievidžan.


Po Samovi si sa teda už dočkal aj ty štartu v Serii A – ty si mal debut oproti nemu víťazný. Už si sa z toho vyspal, že si si zahral Seriu A?

„Veľká odmena, neskutočne ma to potešilo, vždy to bolo snom nastúpiť v top lige. Dokázal som to, po zápase sa mi veru ťažšie zaspávalo. Je to neuveriteľné, poďakovanie patrí aj Žiline, bez ktorej by som to nedokázal."


Aký to bol pocit vybehnúť na trávnik pred 30 000 ľudí?

„Na domácom štadióne je to špeciálne. Ľudia sú tu veľmi prajní. Máme skvelých fanúšikov, ktorí prechovávajú ku klubu neskutočnú lásku. Motivácia preto bola veľká, snažil som sa hrať čo najlepšie a užiť si to. Pri nástupe som to už neriešil a dbal som len na úlohy." Prvý dotyk vyšiel? „Áno, dal som prihrávku nášmu brankárovi, takže super."


Nervozita ako pri prvom zápase za MŠK?

„Nervozita bola, to je jasné. Je to však zdravá tréma, ktorá je dobrá, pretože mám istú zodpovednosť. Prvých päť minút bolo nervóznych, potom som sa už cítil ako v Žiline, postupom času nervozita opadla."


Ako by si sám seba zhodnotil za druhý polčas, čo ti povedali spoluhráči?

„Som veľmi rád, že mi vyšli súboje v defenzíve, kedy som viacerými zákrokmi získal loptu a fanúšikovia mali na to výbornú odozvu. To mi dodalo silu a uvoľnilo ma to. Snažil som sa však aj podporovať útok, ako som bol zvyknutý v MŠK. Dokonca som bol blízko k asistencii, kedy sa mi podarilo pätičkou vysunúť spoluhráča Chiesu. Za to ma veľa ľudí pochválilo. Spoluhráči mi povedali, že som odviedol výbornú prácu a mám takto naďalej pokračovať."

Efektná prihrávka Hanca na spoluhráča Chiesu (čas 2:02)

Ako sa pozeráš na trénera Stefana Pioliho?

„Preferuje podobný štýl ako tréner Guľa. Tréningy sú nastavené podobne ako u šošonov, čo svedčí o úrovni tréningov v MŠK."

Hrali ste už proti veľkoklubu z Neapola, kde si stretol Marka Hamšíka. Dnes (utorok, 21:00) hráte na San Sire proti Škrinkovi. Zdá sa, že sa ti postupne plnia sny.

„Po zápase som sa stretol s Markom, ktorý mi dokonca dal svoj dres. Veľmi si to vážim, áno, plnia sa mi postupne sny. Už v utorok sa teším na duel proti Interu, pre mňa ďalší špeciálny zápas."


So Škrinkom si komunikoval pred vzájomným duelom?

„Už po zápase Ligy majstrov s Tottenhamom som mu písal a pogratuloval k prvému zápasu v Champions League. V pondelok mi zas on gratuloval k víťaznej premiére. Teší sa na náš vzájomný duel, chvíľu sme si písali. Je to pre mňa ďalší sen sa s ním stretnúť na trávniku."


Na niektoré zápasy, tak ako na ten najbližší do Milána, ste cestovali vlakom. Ako to prebieha?

„Je to super. Ľudia tu milujú futbal, šalejú doslova, preto musíme byť eskortovaní na letiskách aj staniciach. Vždy ideme zadným vchodom v sprievode polície, pričom zvyčajne prvé dva vagóny vlaku máme rezervované. Je to pohodlnejšie a hlavne rýchlejšie než čakanie na letisku. Napríklad teraz v Miláne nás na stanici už čakal náš autobus, ktorý nás dopravil k hotelu alebo rovno na štadión."


Štart sa vám vydaril, asi aj preto si musel byť trpezlivý ohľadom tvojho zaradenia do zostavy.

„Stále máme pred sebou 33. kôl, no začiatok je sľubný. Aj preto som teda musel čakať na šancu. Predsa len, obranca je post, ktorý sa často nestrieda. Tobôž nie v Taliansku, kde je to veľmi takticky zamerané. Som za šancu vďačný a podľa mňa som sa jej chopil fajn. Verím, že v podobných výsledkoch budeme pokračovať, pretože v tréningoch ideme naozaj na doraz."


Stíhaš sledovať aj Žilinu? Komunikuješ s chalanmi, čo hovoríš na výsledky?

„Samozrejme. Keď je čas, sledujem zápas naživo. Posledné stretnutia mi to nevychádza, lebo toho máme veľa. Ihneď však sledujem zostrihy, rozhovory, články. Som rád, že sa chalani chytili a sú v dobrej forme. Často si s nimi píšem, na repre som sa s viacerými stretol, sú pre mňa naozaj dobrí kamaráti. Preto budú prvé kroky na Slovensku smerovať do Žiliny, aby som ich prišiel pozrieť."


So Samom Mrázom ešte vychádza čas na spoločné výlety? Ešte si neleziete na nervy?

„Počas tých troch mesiacoch, čo sme tu, nám vyšlo asi 2-3 krát. Na repre sme znova boli spolu aj na izbe – bratia, ako nás viacerí volajú. Vážim si Sama, naše vzájomné priateľstvo, ako si prajeme. Sem-tam si lezieme na nervy, no už teraz sa teším na ďalšie stretnutie na repre. Partia tam je naozaj výborná. O to viac si teraz vážim, keď som mimo, že s chalanmi môžem byť aspoň na spoločných zrazoch."


Čo taliančina? Po víkendovom zápase so Spalom si už dokonca bez problémov poskytol novinárom rozhovor.

„Snažím sa na tom pracovať. V tréningovom centre máme učiteľku, ja som si ešte pomimo našiel svoju externú doučovateľku zo Slovenska, takže pracujem ešte viac, pretože čím skôr budem rozumieť a rozprávať, bude to len lepšie. Teraz je to už ďaleko lepšie, rozumiem už dosť po taliansky."


Nepochybne si teda rád za aktuálne obdobie a za skutočnosť, že si sa navždy zapísal ako ďalší Slovák, ktorý si zahral v Serii A.

„Aj v žilinskej šatni sme hovorili, že sú to magické súťaže a ligy. Vždy to bol pre nás Žilinčanov sen. Chcem poďakovať aj rodine, lebo je to aj ich zásluha. Iba teraz to však celé začalo, motivovalo ma to k tvrdšej práci. Pre Žilinu je to rovnako odmena. Príležitosť, ktorú mi dala, sa jej snažím vrátiť aj takýmto spôsobom."